Názov: Renegáti
Autorka: Marissa Meyer
Počet strán: 592
Vydavateľstvo: Egmont
Renegáti jsou syndikát lidí s neobyčejnými schopnostmi. Vynořili se z trosek zničené společnosti a zavedli znovu řád tam, kde dosud vládl chaos. Jako obhájci práva a spravedlnosti jsou pro všechny symbolem odvahy a naděje. Výjimkou jsou zločinci, které kdysi svrhli. Nova má důvod Renegáty nenávidět a touží po pomstě. Jenže na cestě za svým cílem potká Adriana, který je Renegát. Dosáhne Nova nakonec své pomsty?
Marissa Meyer je autorka Mesačných kroník, ktoré sú úžasné, hoci mi nedokázali až tak dokonale vstúpiť do srdca, pretože „dystopické“ knihy až tak nemusím. Ide o nádherný sci-fi retelling najznámejších rozprávok s miernymi prvkami dystópie. Vďaka tomu som pri Renegátoch neváhala. Prečítala som množstvo kladných recenzií a taktiež ma lákala dĺžka knihy.
Marissa Meyer nám predstavuje svet, ktorý sa podobá na ten náš až na to, že ho obývajú aj Výnimoční. Sú to ľudia s nadprirodzenými schopnosťami. Dlhé stáročia boli utlačovaní, pokým neprišiel silný Výnimočný, Ace Anarch, ktorý urobil prevrat a na dvadsať rokov nastolil anarchiu. Ako to už býva, keď nevládne zákon, ale úplná sloboda, ľudia si začnú myslieť, že môžu všetko. Ani tu to nebolo inak. Vznikli mnohé nebezpečné gangy, ktoré ohrozovali ľudí.
Vtedy prišli Renegáti. Zvrhli Aceho Anarcha a začala sa nová éra.
Hlavná časová línia sa odohráva cca desať rokov po ukončení anarchie. Nova, ženská hlavná hrdinka patrí medzi anarchistov. Nebolo to tak vždycky, kedysi v Renegátov verila, ale po tragických udalostiach, ktoré ju navždy poznačili ich zo srdca nenávidí a so zvyškami anarchistov sa ich snaží zvrhnúť.
Nova mi ako hlavná hrdinka zo začiatku sadla. Chápala som jej dôvody, prečo Renegátov nenávidí, ale zároveň sa mi zdalo, že to trochu preháňala. Hádzala ich všetkých do jedného vreca bez toho, aby ich skutočne poznala. Počas deja sa to trošku zlepšilo a ona si uvedomila, že nie je Renegát ako Renegát. Žiaľ, niekedy som mala pocit, že trpí poruchou osobnosti. V jednu chvíľu by ich všetkých pozabíjala a pomstila sa im, v druhú nad jedným slintala.
Navyše na anarchistku mi prišla veľmi mäkká. Áno, bola to drsňačka, to sa nedá poprieť, ale bolo tu to ALE. Nikdy by nebola schopná nikoho zabiť, hoci si veľmi dôverovala, že to urobí. Chápem, že autorka chcela, aby mala Nova morálne zásady, ale v tomto smere mi to celkom nesedelo. Bola anarchistka, ale v mnohých smeroch sa správala, ako Renegátka, hoci ich všetkých nenávidela.
Adrian. Veľmi ťažko sa mi dá popísať, akosi som sa doňho nedokázala vžiť. Kapitoly sa striedali aj z jeho pohľadu, ale mala som pocit, že nám autorka dala málo nahliadnuť do jeho vnútra a pocitov. Prišiel mi taký plochý, málo vykreslený. Do Novy som sa vedela vžiť viac. Ak by umrel alebo sa mu stalo niečo nepríjemné, vôbec by to mnou neotriaslo. A presne tak, ako to Nova preháňala s tou pomstou, to on preháňal s Nightmare.
Ďalšie postavy... boli málo rozvinuté. Napríklad Ruby a Oscar. V deji sa vyskytovali pomerne často, ale prakticky sa o nich nič nedozvedáme. Boli zlatí, to áno, ale... zase tu je to ALE. Ani k nim som si nedokázala vytvoriť vzťah a vlastne ma nezajímali. Taktiež Kapitán Chromium a Dread Warden.
Z vedľajších postáv mi asi najviac sadol Leroy a možno ešte Honey. Pripadalo mi, že jedine im dvom na Nove skutočne záleží. Viac Leroyovi ako Honey.
Marissa Meyer nám predstavuje svet, ktorý sa podobá na ten náš až na to, že ho obývajú aj Výnimoční. Sú to ľudia s nadprirodzenými schopnosťami. Dlhé stáročia boli utlačovaní, pokým neprišiel silný Výnimočný, Ace Anarch, ktorý urobil prevrat a na dvadsať rokov nastolil anarchiu. Ako to už býva, keď nevládne zákon, ale úplná sloboda, ľudia si začnú myslieť, že môžu všetko. Ani tu to nebolo inak. Vznikli mnohé nebezpečné gangy, ktoré ohrozovali ľudí.
Vtedy prišli Renegáti. Zvrhli Aceho Anarcha a začala sa nová éra.
Hlavná časová línia sa odohráva cca desať rokov po ukončení anarchie. Nova, ženská hlavná hrdinka patrí medzi anarchistov. Nebolo to tak vždycky, kedysi v Renegátov verila, ale po tragických udalostiach, ktoré ju navždy poznačili ich zo srdca nenávidí a so zvyškami anarchistov sa ich snaží zvrhnúť.
Nova mi ako hlavná hrdinka zo začiatku sadla. Chápala som jej dôvody, prečo Renegátov nenávidí, ale zároveň sa mi zdalo, že to trochu preháňala. Hádzala ich všetkých do jedného vreca bez toho, aby ich skutočne poznala. Počas deja sa to trošku zlepšilo a ona si uvedomila, že nie je Renegát ako Renegát. Žiaľ, niekedy som mala pocit, že trpí poruchou osobnosti. V jednu chvíľu by ich všetkých pozabíjala a pomstila sa im, v druhú nad jedným slintala.
Navyše na anarchistku mi prišla veľmi mäkká. Áno, bola to drsňačka, to sa nedá poprieť, ale bolo tu to ALE. Nikdy by nebola schopná nikoho zabiť, hoci si veľmi dôverovala, že to urobí. Chápem, že autorka chcela, aby mala Nova morálne zásady, ale v tomto smere mi to celkom nesedelo. Bola anarchistka, ale v mnohých smeroch sa správala, ako Renegátka, hoci ich všetkých nenávidela.
Adrian. Veľmi ťažko sa mi dá popísať, akosi som sa doňho nedokázala vžiť. Kapitoly sa striedali aj z jeho pohľadu, ale mala som pocit, že nám autorka dala málo nahliadnuť do jeho vnútra a pocitov. Prišiel mi taký plochý, málo vykreslený. Do Novy som sa vedela vžiť viac. Ak by umrel alebo sa mu stalo niečo nepríjemné, vôbec by to mnou neotriaslo. A presne tak, ako to Nova preháňala s tou pomstou, to on preháňal s Nightmare.
Ďalšie postavy... boli málo rozvinuté. Napríklad Ruby a Oscar. V deji sa vyskytovali pomerne často, ale prakticky sa o nich nič nedozvedáme. Boli zlatí, to áno, ale... zase tu je to ALE. Ani k nim som si nedokázala vytvoriť vzťah a vlastne ma nezajímali. Taktiež Kapitán Chromium a Dread Warden.
Z vedľajších postáv mi asi najviac sadol Leroy a možno ešte Honey. Pripadalo mi, že jedine im dvom na Nove skutočne záleží. Viac Leroyovi ako Honey.
„U tebe to ale neplatí, Nightmare. Mohla bys od nás odejít. Mohla bys jít, kam jen budeš chtít.“str. 150
Odfrkla si. „A kam bych asi tak šla?“
„Kamkoli by se ti zachtělo. V tom je krása svobody.“
Čo sa týka deja, na šesťsto strán boli veľmi zdĺhavý a vláčny. Prevládalo mnoho myšlienkových pochodov hlavných postáv, ale napriek tomu sme sa o Adrianoviom charaktere veľa nedozvedeli. Stále premýšľali o tom istom dookola ako v nejakom kruhu, z ktorého sa nedá vymotať. Ak by autorka vyškrtla tie zbytočné obkecy, dej by sa dal zhrnúť na štyristo napínavých strán, čo by bolo omnoho lepšie.
Kdo se ničeho nebojí, nemuže být statečný.
str. 52
Kniha mala zaujímavý námet a množstvo dobrých myšlienok, čo sa týka politickej situácie a moci. Poukazuje nám, že ani úplná sloboda neprináša len ovocie, ale s ňou ide aj ruka v ruke úpadok, a tí, ktorí sa to snažia dať do poriadku a opraviť krajinu sa nakoniec stávajú politikmi, ktorí sa snažia silou-mocou udržať vlastnú moc. A postupne sa menia na... tých, čo berú práva? Čo vedie len k totalite a diktatúre...
Knihu by som odporučila skôr ako takú oddychovku pred spaním. Neurazí ani ničím nenadchne. Prináša síce niečo nové, ale každý kúsok akčnej scény strieda ďalších tridsať hluchých strán, na ktorých postavy premýšľajú o predchádzajúcich udalostiach.
Napriek chybičkám ako je rozťahanosť deja a menej rozvinuté postavy ma bavila. Asi najviac si ma získala Nova a niektorí anarchisti. Preto ju skôr odporúčam ako oddychovku pre mladších a menej náročných čitateľov. Áno, nachádza sa tu mnoho akčných scén, ale pri dĺžke knihy sa skôr strácajú. Každopádne, autorka priniesla niečo nové a zaujímavé.
Preto odo mňa odstáva:
3,5/5
Komentáre
Zverejnenie komentára