Názov: Divoká píseň
Autorka: Victoria Schwab
Vydavateľstvo:CooBoo
Počet strán: 336
Kate touží být tak nemilosrdná jako její otec, který vládne Severní části Verity, nechává nestvůry potulovat po městě a vybírá od lidí peníze za jejich bezpečí. Po pěti letech na internátních školách se Kate konečně vrací domů a chce ukázat otci, že je stejně nelítostná jako on. August chce být člověk. Ale není. Je nestvůrou, která dokáže krást duše pomocí hudby. Jeho otec řídí Jižní část města a snaží se chránit nevinné. August je jeho tajná zbraň. Jejich město je rozdělené. Jejich město se rozpadá. A Kate a August jsou jediní, kdo chápou obě strany, jediní, kdo jsou schopní něco udělat. A přitom tak rozdílní… Ale jak se může člověk rozhodnout, jestli bude hrdina nebo zloduch, když je tak těžké rozlišit, co je co?
Do čítania tejto knihy som sa pustila na základe mnohých kladných ohlasov a recenzií. Pútavá recenzia sľubuje akciu, vzrušenie a temný svet.
Kate Harker je typické „bad girl“, problémové dievča, ktoré za posledných päť rokov vystriedalo šesť internátnych škôl mimo mesta Verity. Zo všetkých sa nechala vyhodiť, len aby sa mohla vrátiť späť k svojmu otcovi do mesta V. Akadémia svätej Anežky bola tá posledná kvapka a Kate nastupuje na typickú strednú školu v severnej časti Verity. Ako postava je veľmi plastická a uveriteľná, dokázala som sa s ňou stotožniť, hoci som zažila už aj sympatickejšie postavy. Jej radostné a šťastné detstvo poznačila tragická udalosť, ktorá okrem duševných rán na nej zanechala aj tie telesné.
Svojmu otcovi sa snaží dokázať, že je rovnako silná a krutá ako on, že už nie je to malé uplakané dievčatko, ktoré si prialo vrátiť sa späť „domov“. S tou maskou sa tak veľmi zžila, že ovplyvnila jej skutočné spomienky.
Počas piatich rokov prešla naozaj veľkým prerodom, ale aj napriek túžbe byť rovnaká ako otec, musí bojovať so svojimi komplexmi, ktoré si nesie od detstva.
August je monštrum. Teda, mal by byť, ale nie je. Viac ako čokoľvek si praje stať sa obyčajným človekom a robiť obyčajné ľudské veci. Alebo aspoň sa stať skutočným členom FBJ. Po štyroch rokoch svojej existencie sa mu plní sen a on dostáva dve veci naraz. Svoju prvú úlohu ako člen FBJ a zároveň šancu okúsiť ľudský život. August nastupuje na strednú školu, kde sa stretáva s Kate. Medzi týmito dvomi osobami, tak veľmi odlišnými vzniká akési zvláštne puto porozumenia.
Okrem dvoch hlavných postáv sa stretávame s Augustovými rodičmi, veľmi milými a obetavými ľuďmi, ktorí sa snažia konať správne a podľa svojho svedomia. Obaja so sebou nesú ťažkú minulosť a práve tým je aj poznačená ich osobnosť. Adoptovali si tri monštrá – sunajov a snažia sa ich vychovávať ako svoje deti.
Veľmi som si obľúbila aj Augustovu sestru Ilsu. Zvláštnu sunajku, ktorá pôsobí pomätene, ale práve jej nezvyčajnosť jej dovoľuje vidieť a cítiť veci, ktoré si ostatní nevšimnú.
Katein otec, Callum, je akýmsi protikladom Augustovho otca. Svoju moc sa snaží udržať zastrašovaním ľudí a vyjednávaním s monštrami. Jeho pravou rukou je monštrum – malchaj, ktorého sa Kate bojí, aj keď sa to veľmi snaží nedať najavo.
Môj názor:
Anotácia nám sľubuje temný a jedinečný príbeh, čo nemôžem poprieť. Autorka dokonale vykreslila nebezpečný svet plný ohavných monštier, špiny strachu a smrti. A možno v tom bol problém. Prvá časť knihy sa vliekla veľmi pomaly, autorka nás zoznamovala s prostredím, pomermi, históriou mesta, postavami, ich charakterom, atď. Dej ustupoval dozadu a s ním aj napätie a akcia.
Napätie a akcia začínajú až okolo stoosemdesiatej strany. V tej chvíli som sa tak začítala do deja, že mi stopäťdesiat strán akcie nestačilo a potrebovala som viac. To mi na knihe najviac prekážalo. Katin a Augustov „útek“ šiel na úkor hluchého začiatku, ktorý sa mi čítal veľmi ťažko a každú chvíľu som čakala na ten „šmrnc“, ktorý kniha dostala až veľmi neskoro a trval krátko.
Ďalšia vec, ktorá mi chýbala, bola romantika. Na jednej strane bolo dobré, že autorka napísala knihu, v ktorej láska nezohráva rolu, no na druhej mi to trošku prekážalo. Aspoň malá, malilinká kvapôčka by jej nezaškodila, naopak, bola by takou čerešničkou na torte.
Svojmu otcovi sa snaží dokázať, že je rovnako silná a krutá ako on, že už nie je to malé uplakané dievčatko, ktoré si prialo vrátiť sa späť „domov“. S tou maskou sa tak veľmi zžila, že ovplyvnila jej skutočné spomienky.
Počas piatich rokov prešla naozaj veľkým prerodom, ale aj napriek túžbe byť rovnaká ako otec, musí bojovať so svojimi komplexmi, ktoré si nesie od detstva.
August je monštrum. Teda, mal by byť, ale nie je. Viac ako čokoľvek si praje stať sa obyčajným človekom a robiť obyčajné ľudské veci. Alebo aspoň sa stať skutočným členom FBJ. Po štyroch rokoch svojej existencie sa mu plní sen a on dostáva dve veci naraz. Svoju prvú úlohu ako člen FBJ a zároveň šancu okúsiť ľudský život. August nastupuje na strednú školu, kde sa stretáva s Kate. Medzi týmito dvomi osobami, tak veľmi odlišnými vzniká akési zvláštne puto porozumenia.
Okrem dvoch hlavných postáv sa stretávame s Augustovými rodičmi, veľmi milými a obetavými ľuďmi, ktorí sa snažia konať správne a podľa svojho svedomia. Obaja so sebou nesú ťažkú minulosť a práve tým je aj poznačená ich osobnosť. Adoptovali si tri monštrá – sunajov a snažia sa ich vychovávať ako svoje deti.
Veľmi som si obľúbila aj Augustovu sestru Ilsu. Zvláštnu sunajku, ktorá pôsobí pomätene, ale práve jej nezvyčajnosť jej dovoľuje vidieť a cítiť veci, ktoré si ostatní nevšimnú.
Katein otec, Callum, je akýmsi protikladom Augustovho otca. Svoju moc sa snaží udržať zastrašovaním ľudí a vyjednávaním s monštrami. Jeho pravou rukou je monštrum – malchaj, ktorého sa Kate bojí, aj keď sa to veľmi snaží nedať najavo.
Môj názor:
Anotácia nám sľubuje temný a jedinečný príbeh, čo nemôžem poprieť. Autorka dokonale vykreslila nebezpečný svet plný ohavných monštier, špiny strachu a smrti. A možno v tom bol problém. Prvá časť knihy sa vliekla veľmi pomaly, autorka nás zoznamovala s prostredím, pomermi, históriou mesta, postavami, ich charakterom, atď. Dej ustupoval dozadu a s ním aj napätie a akcia.
Napätie a akcia začínajú až okolo stoosemdesiatej strany. V tej chvíli som sa tak začítala do deja, že mi stopäťdesiat strán akcie nestačilo a potrebovala som viac. To mi na knihe najviac prekážalo. Katin a Augustov „útek“ šiel na úkor hluchého začiatku, ktorý sa mi čítal veľmi ťažko a každú chvíľu som čakala na ten „šmrnc“, ktorý kniha dostala až veľmi neskoro a trval krátko.
„Neříkej mi, že se bojíš výšek,“ řekla, když elegantne kráčela po římse.
„Výšek ne,“ zamumlal, „ale pádu ano.“
(str. 203)
Napriek tomu som si tých akčných stopäťdesiat strán užívala, ale ako som spomínala, prišli neskoro a na 336-stranovú knihu trvali veľmi krátko. To ma veľmi mrzí, pretože práve tá druhá polovica ma bavila. „Já to vidím asi jinak,“ řekl podivně napjatým hlasem. „V jednu chvíli jsem neexistoval a najednou se tu objevil. Od té doby se bojím, že zaniknu, a pokaždé když uklouznu, když se mi zatemní, se těžko vracím zpátky. Vlastně je to jen horší a horší. Musím se držět zuby nechty toho kde jsem a kdo jsem.“
„Pán,i Auguste,“ vydechla Kate, „ty teda umíš člověku zkazit náladu.“
(str. 249)
Ďalšia vec, ktorá mi chýbala, bola romantika. Na jednej strane bolo dobré, že autorka napísala knihu, v ktorej láska nezohráva rolu, no na druhej mi to trošku prekážalo. Aspoň malá, malilinká kvapôčka by jej nezaškodila, naopak, bola by takou čerešničkou na torte.
„Hořím jako hvězda. Víš ty, Kate, že hvězdy hoří? Je to jen bochnutí a zakňourání nebo zakňourání a bouchnutí, už si nepamatuju, ale vím, že hoří...“
(str. 274)
Kniha ma v podstate bavila a aj sa mi páčila, najmä dialógy a akcia na konci, no ako som spomínala, prvá polovica knihy bola zdĺhavá a zbytočne predlžovaná, s čím sa akosi nedokážem vysporiadať, lebo mi pokazila celkový zážitok.
Preto jej dávam:
Preto jej dávam:
3,75/5
Komentáre
Zverejnenie komentára