Zámok v oblakoch (recenzia)


Názov: Zámok v oblakoch
Autorka: Kerstin Gier
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 352

Vysoko vo švajčiarskych Alpách, takmer na dosah k oblakom, stojí uznávaný hotel, ktorý už len spomína na zašlú slávu. Na prelome rokov je však celý hotel na nohách, pripravuje sa veľkolepá silvestrovská zábava, na ktorú sú pozvaní známi ľudia z celého sveta. Sedemnásťročná Fanny má plné ruky práce podobne ako všetci zamestnanci hotela, aby pre hostí pripravili dokonalý pobyt a zábavu. No nie všetci hostia sú tým, za koho sa vydávajú. Fanny by rada nakukla za zamatové závesy a odhalila tajomstvá celebrít.
Naozaj sa v hoteli nachádza svetoznámy a neuveriteľne vzácny diamant? Prečo lozí sympatický Tristan radšej po fasáde hotela, než by použil schody vo vnútri? Fanny sa čoskoro ocitne uprostred kolotoča nebezpečných dobrodružstiev, v ktorých jej hrozí, že príde o život alebo stratí dávno vytúženú lásku.


S Kerstin Gier som sa stretla už skôr, pri úspešnej sérii Drahokamy a Strieborná kniha snov. Autorka mi ihneď vstúpila do srdca, jej štýl písania a vyjadrovania a originálne zápletky. Predsa len - cestovanie v čase a schopnosť vstupovať do snov iných ľudí a lucidné snívanie nepatrí medzi otrepané témy. A čo ešte viac, obe série boli vtipné tým svojim svojským spôsobom. Z tohto dôvodu som sa nemohla dočkať, kedy táto kniha vyjde v slovenčine. A napokon som sa dočkala. Neľutujem.

Fanny Funkeová je obyčajné sedemnásťročné dievča, ktoré pracuje ako praktikantka v hoteli. A tu jej obyčajnosť končí. Fanny totiž nedokončila strednú školu. Namiesto toho, aby si pekne zopakovala tretí ročník  a potom aj zmaturovala, sa vykašľala na školu a odišla pracovať do hotela v Alpách.
Blížia sa Vianoce a zvyčajne pustý hotel, ktorý prísne dodržuje tradíciu (zasekol sa v čase pred viac ako sto rokmi), sa zapĺňa "špeciálnymi" hosťami. Môžeme tu stretnúť ruského oligarchu, britského herca, spisovateľa krimináliek... No čo ak hostia nie sú tým kým, si ostatní myslia, že sú? Každý z hostí skrýva svoje tajomstvo a ja musím priznať, že sa im ma podarilo poriadne zamotať.

Fanny je naozaj veľmi sympatická hrdinka. Z ničoho si nerobí veľkú hlavu. V septembri odcestovala z Nemecka do Švajčiarska, ďaleko od rodiny a priateľov. Zatiaľ čo sa jej spolužiaci chystajú na maturitu, ona sa stará o deti hosťov alebo čokoľvek, čo v hoteli treba. Nerobí si ťažkú hlavu zo svojej budúcnosti, vôbec ju neplánuje (a stále netuším, čo s ňou vlastne bude, ale to ani ona sama.)

Vlastne, neviem, ktorá postava mi v tejto nebola sympatická. Všetky sa mi páčili, kladné i záporné. Jediný, koho som možno nemusela, bol Don junior, on musel robiť Fanny vždy naschvál a niekoľkokrát ju dostal do veľmi mizerných situácií.

Veľmi som si obľúbila Bena a Tristana. Rysoval sa tu ľúbostný trojuholník, ale vôbec mi to neprekážalo. Obaja mali niečo do seba. Tristan bol záhadný a odvážny a čosi mi na ňom nesedelo. Ukrýval nejaké tajomstvo a ja som každú chvíľu čakala, kedy sa z neho vykľuje záporák. Ako to s ním nakoniec dopadlo, neprezradím:-) Ben bol taká ta istota. Syn majiteľa, milovník hotela, ktorý ho ma zdediť a je v ňom doživotným praktikantom.


Tvoje pedagogické metódy sú fakt skvelé." Ben prižmúril oči, aby si Dona lepšie prezrel. "Nie je to ten malý psychopat od Burkhardtovcov?"

strana 26



Vedľajšie postavy boli pekne a zaujímavo vykreslené, autorkin zmysel pre humor ich obohatil, takže žiadna sa mi nezdala nudná alebo zbytočná.
Zakázaná mačka sa tak volala preto, lebo tu vlastne vôbec nemala byť. Domáce zvieratá boli v hoteli všeobecne zakázané, ale kedže Roman Montfort neznášal mačky, tak tie boli mimoriadne zakázané. Nikto nevedel, odkiaľ sa Zakázná mačka vzala, monsie Rocher , concierge, ktorý poznal všetky tajomstvá hotela, rozhodne trvdril, že tu bola vždy.
strana 31 


Aj zvieratá boli úžasné. Kto by len tak vedel do deja zakomponovať Zakázanú mačku, kabelkových psíkov a zvieratá, ktoré sú v hoteli vlastne zakázané, ale onakým hosťom sa dovolí všetko? Alebo, aby mangle zohrali v knihe dôležitú rolu?


A presne v tom okamihu som ho uvidela. Psie hovienko. Bola to veľká hnedá kôpka rovno pod stĺpom na mramorovej dlážke uprostred foyeru a bol čistý zázrak, že ho ešte nikto nezbadal.
strana 67 


Táto kniha je príjemný oddychovým čítaním, ktorá nakoniec vyústi do primeranej dávky akcie. V deji som nenašla hluché miesta, pomalšie pasáže autorka okorenila poriadnou dávkou humoru, takže nemôžem povedať že by som sa nudila. Naopak, veľmi som sa bavila a niekoľkokrát schuti zasmiala.

Odo mňa dostáva:
5/5

















Komentáre