Si ty normálna? (recenzia)


Názov: Si ty normálna?!
Autorka: Holly Bourne
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 416
Známa autorka romantických románov Holly Bourne prichádza so sériou o dievčatách z klubu, v ktorom nik nie je dobrovoľne, z Klubu okašlaných báb.
V prvej časti si jedna z nich – Evie – nehovorí nič iné, len: „Buď už konečne normálna!“ Snaží sa vysadiť antidepresíva a odchádza na strednú. Tu nikto nevie, že jej preskočilo. Chodí z jednej párty na druhú a spoznáva nových ľudí. Na zozname jej už treba odfajknúť len jednu vec – dokonalého frajera. Vzťahy s chalanmi však pomotajú hlavu hocikomu. Eviene nové kamošky Amber a Lottie o tom tiež vedia svoje. Ona sa však so svojimi tajomstvami nedokáže zdôveriť ani priateľkám. Ako sa s nimi chce potom zveriť tomu pravému, ak sa konečne zjaví? Ako jej vôbec môže niekto pomôcť, ak nikto netuší, čo má za sebou?
Komu sa kniha môže páčiť: Všetkým, ktorí sa už niekedy cítili okašlaní, aby vedeli, že to nie je vôbec taká tragédia, ako sa zdá.


Do tejto knihy som sa pustila na základe kladných ohlasov. V beletrii pre mládež sa často nestretneme s témou psychických ochorení a feminizmu. To druhé by som z tejto knihy bez zaváhania vyškrtla, pretože to na mňa pôsobilo rušivo a silene, ale po poriadku.
Evie je tínedžerka. Má šestnásť rokov a prakticky šancu na nový život. Nová škola, noví spolužiaci, nový začiatok. Posledné tri roky strávila bojom s obsedantno-kompulzívnou poruchou, a tak si nestihla poriadne užiť. Žiadni skutoční kamoši, alkohol, party, bozky, sex ( počkať, čože Evie? Keď si bola chorá, mala si trinásť, štrnásť, pätnásť a teraz máš šestnásť rokov. O čo si vlastne prišla? Kedy si chcela chľastať a sexovať? V štrnástich? Zabúdam, aká je dnešná mládež skazená. Haló, Evie, vôbec o nič si neprišla. V šestnástich sa život začína. Nie v trinástich ako si myslíš ty. Počas celej knihy som mala chuť ju fackovať.)
Dotieravá myšlienka
Nedokážeš si udržať chalana ani na jedno jediné rande.
(str. 43)
Ale ďalej. Tu sa Eviena naivita nekončí. A to je pointa celého príbehu. Naivita a túžba dnešnej mládeže byť takými ako sú ostatní, aby nevyčnievali, aby neboli šikanovaní. Naša Evie pomaly vysadzuje lieky a teší sa, kedy bude skutočne normálna. Lebo ona si myslí, že je nenormálna. Áno, nutkavé myšlienky nie sú normálne, ale podľa Evie je taktiež nenormálne nemať v šestnástich chalana a byť ešte panna. A tak to musí zmeniť. Všetko. Lebo ona si myslí, že keď sa vyspí s tým najnechutnejším a najpsycho chalanom, jeho láska k nej ju vylieči. Vážne.

Ale už znovu predbieham. Evie si nachádza nové kamošky – Lottie – feministku, ktorá je taká veľká feministka, že sa zamiluje do prvého ulízaného borca, vyspí sa s ním a potom plače (ale to nie je veľmi feministické) a Amber – tak táto je naozajstná feministka až do špiku kostí.

Aj keď som mala počas celého čítania chuť Evie fackovať, kopať a kričať jej do tváre, že je hlúpa, nemôžem tejto knihe nič vytknúť. Zobrazila realitu veľmi verne. Dnešné mladé dievčatá túžia byť také ako ostatné rovesníčky, tie ktoré chľastajú, fajčia a sexujú od trinástich, lebo je to dnes cool a in. Tak veľmi sa pokúšajú byť rovnaké a „normálne“, že zabúdajú kým sú. Aby sa nestali vyvrheľmi a outsidermi, sú schopné urobiť čokoľvek - aj stratiť samé seba. Presne tak ako Evie – mať frajera a stratu panenstva za sebou – jej zaručí vstup do „normálneho sveta“. Teraz by som tu mala povedať, že to nie je pravda, ale je to pravda. Autorka poukazuje na to, aký je dnešný svet skazený. Aký je odporný, ako zabíja individualitu a prekrúca hodnoty. A tieto naivné dievčatá, ktoré sa opičia po svojich rovesníčkach, si až neskoro uvedomia, aké boli hlúpe, ale vtedy je už neskoro.
Zvládnem to. Toto je normálne. Dokonca lepšie ako normálne. Možno okolo nás prejdú dievčatá a budú mi ZÁVIDIEŤ – nebudem to ja, kto závidí.

(str. 364)

Musím priznať, že ma kniha neohúrila, ale na tom nezáleží. Kniha sa nemala páčiť, kniha mala poučiť a poukázať. Párkrát som sa pri knihe poriadne nasmiala a  taktiež musím pogratulovať autorke, že zvládla tak dokonale vykresliť, čo prežíva človek s psychickou poruchou – že to je neľahký boj s mnohými pádmi. A čo ešte viac – že sa nebála vložiť na papier, realitu dnešnej mládeže a uvedomenie si, že pojem „normálny/a“ je veľmi relatívny. 
Presne toto si chcela, Evie. Byť ako všetci ostatní. Správa sa k tebe ako k normálnej babe a normálne baby spia s chalanmi, ktoré vyzerajú ako Guy.

 (str. 363)


 Aj napriek tomu, že ma Evie neskutočne vytáčala a že som jej nadávala do hlupaní musím dať tejto knihe vysoké hodnotenie. Nie pre ten feminizmus, ktorý bol taký silený, ale pre reálnosť tohto príbehu – či už zobrazenia psychického ochorenia alebo skazenosti dnešného sveta.

Knihu vrelo odporúčam (nie pre Evienu detinskosť), ale skutočnosť príbehu. Tínedžerky by mali čítať práve takéto knihy ( nie len čítať, ale sa nad nimi aj zamýšľať), aby si uvedomili, že najdôležitejšie je ostať sám sebou a nepripúšťať si mienku druhých, tak ako to robila Evie. Aby sa nebáli byť samé sebou.
Odo mňa dostáva:
4,5/5