Karmínové pouto (recenzia)

Na túto recenziu som sa veľmi tešila, hoci ju pridávam dosť neskoro. Jednak za to mohol nedostatok času, jednak istá udalosť v knihe, po ktorej som chcela prestať s čítaním. Ale to spomeniem až v časti so spoilermi.

Do knihy som išla s tým, že dej bude zasadený do sveta Krutej krásy, ale po pár stranách som zistila, že to tak nie je. Ide o samostatnú knihu, s novým svetom a úplne inými pravidlami. Aj keď sa mi fungovanie tohto sveta páčilo viac ako toho v Krutej kráse, s postavami to bolo trochu inak.

Hlavná postava, osemnásťročná Rachelle žije vo svete, ktorý postupne pohlcuje temnota - Požierač, ktorý pochádza z Hvozdu, ktorý obklopuje celý ich svet. Ja viem, je to trošku mätúce a to fungovanie dalo zabrať aj mne.

Po celý život budeš mít na výběr jediné,“ řekla jí kdysi teta Léonie, „a to stezku jehel, nebo stezku špendlíků.“

Pred mnohými rokmi Požierača porazili dvaja súrodenci, ale Požierač sa znovu vracia a chce si podmaniť ľudí a zahaliť ich svet temnotou, kde by boli ľudia lovený hvozdňanmi (obyvateľmi Hvozdu, ktorý sú veľmi brutálni).

Tak isto ako v Krutej kráse je Nyx veľmi komplexná hrdinka, je aj Rachelle v Karmínovom pute. Rachelle urobila pár chýb, ktoré neustále ľutuje a nemôže si ich odpustiť. Rovnako ako môže byť drzá a drsná, dokáže sa aj ľutovať. Veľmi ľutovať. To mi trochu prekážalo, lebo miestami to až preháňala. Zďaleka nebola taká zlá a necitlivá, ako si o sebe myslela. Urobila v živote chyby, každý robí chyby, ale je dôležité si odpustiť, pohnúť sa ďalej a nevracať sa späť do minulosti. To Rachelle nedokázala a presne to bol aj jej najväčší problém. Nie to, že zabila, aby mohla žiť.

Tak či onak, Rachelle je kráľovou pokrvnou ( človek, ktorý zabil iného človeka po tom, čo bol označený hvozdňanom), s jeho zvolením zabíja netvory z lesa, aby mohli ľudia pokojne žiť. Lenže v jeden deň sa všetko zmení a ona musí chrániť kráľovho syna Armanda, ktorého ľudia považujú za svätca. Rachelle to pripadá ako strata času, veď predsa musí nájsť meč, aby zachránila svet pred Hvozdom. Lenže čo ak toho Armand vie viac ako ona sama?

„Holčičko,“ řekl, „po jaké stezce se ubíráš?“
„Kráčím stezkou jehel,“ zašeptala. „Ne stezkou špendlíků.“

Karmínové pouto som si veľmi užívala, hoci nie až tak veľmi ako Krutú krásu. Rosamund Hodge píše vynikajúco, aj keď v jej dielach prevládajú opisy, ale pri jej štýle to vôbec nevadí, má totiž úžasný rozprávačský talent. No z nejakého dôvodu sa mi to nepáčilo až tak veľmi ako Krutá krása. Dej bol trochu pochmúrny a svet trošku mätúci. Rachelle mi aj napriek sebaľutovaniu prirástla k srdcu, bola drsná a svojrázna, nenechala sebou zametať.

Armando... veľmi ťažko sa mi hodnotí, veľkú časť knihy som netušila, čo si mám o ňom myslieť, jeho charakter bol málo čitateľný, ale postupne som si ho obľúbila. Čo sa nedá povedať o Erecovi. Proste nie. Toho som nemusela ani na začiatku a na konci knihy už vôbec nie (ale viac o ňom poviem neskôr).

Pri knihe som sa nenudila, aj keď bola zo začiatku prepchatá zbytočnými pasážami, čo sa časom upravilo a ja som si ju začala užívať. Bola nabitá akciou a mnohým prekvapeniami (aj keď som príbeh Zisy a Tyra vôbec nepochopila), takže si to milovníci napätia mohli užiť. No pre mňa to stále nebolo to ono, nevyrovnalo sa to Krutej kráse, ktorej akcia úplne chýbala a prekvapenia neboli až takým prekvapeniami. Neviem, čím to bolo, ale zrejme postavami. Tými mužskými. A tým sa dostávame ku spoilerom.



Táto časť obsahuje spoilery

1. Čo mi prekážalo a cez čo som sa nedokázala preniesť
- Rachellina hlúposť a Erec
 Jednoducho som ho nemohla vystáť a keď som sa dostala k časti, keď sa s ním Rachelle vyspala len preto, že bola nahnevaná na Armanda, ktorý ju síce zradil, ale za dobrým účelom (to som vtedy ešte nevedela, ale vedela som, že Armando nie je zlý), myslela som si, že končím. Vzdorvala mu tri roky, celé tri roky a kvôli svojmu hnevu sa s ním vyspí? Dá mu toľko zadostučinenia a stane sa jeho päťstoprvou ženou? No ja som si myslela, že odkvecnem. No toto nie. Celé, celé zle.

S tým sa spája jeden citát z knihy (môj asi najobľúbenejší), ktorý nehovorí len o Rachelle, ale celkovo o ľuďoch. Ľudia si totiž myslia, že niečoho sú alebo nie sú schopní, ale až keď príde na lámanie chleba, ukáže sa ich pravý charakter.

Ale Rachelle měla být moudřejší. Koneckonců byla pokrevná a s tím se pojilo vědomí, jak jednoduše se to bych nikdy nemohla dokáže proměnit na ano, to udělám.
Kdysi dávno by byla přísahala, že raději zemře, než by uzavřela dohodu s hvozdňanem, protože kdyby udělala něco tak ďábelského, už by nebyla sama sebou. Pak zjistila, že její pravé já bylo docela dobře svolné ke každé ďábelskosti, pokud to znamenalo, že bude žít.
Celou tu dobu byla dívkou, která byla ochotná vyspat se s Erecem d’Anjou. Jenom jí tři roky trvalo, než si to přiznala. A ono přiznání ji před ničím nespasilo, protože si pořád pamatovala na Armanda a oči se jí při té vzpomínce zalily zbytečnými, bezmocnými slzami.

-Erec ako charakter sám o sebe a že napriek tomu ho niektorí čitatelia zbožňujú
Erec bol ten hvozdňan, ktorý Rachelle premenil.. Samozrejme, naša uponáhľaná Rachelle to zistila, až potom, čo sa s ním vyspala.V tej chvíli som si myslela, že to už naozaj nebudem čítať ďalej. Keď sa ho Rachelle rozhodla zabiť a kašľala na to, že sa mení na hvozdňanku, nemohla som sa od toho odtrhnúť. Ešte nikdy som žiadnu knižnú postavu nechcela vidieť tak mŕtvu ako Ereca (ani matrónu Čiernozobých a Maeve zo série Trón zo skla). V tom boji som riadne vyžívala.
Lenže Rachelle ho nechala ísť.
Znovu som si myslela, že s tým končím.
A potom som bola ešte taká hlúpa, že som si na Goodreads pozrela recenzie a zistila som, že niektorí chceli, aby Rachelle ostala s Erecom, lebo sa k sebe hodia. Myslela som si, že odpadnem (ak aj tu sú takí, tak nič v zlom, toto je môj osobný názor). Preto spíšem zoznam, prečo je Erec zlý a prečo si Rachelle zďaleka nezaslúži:
1. Premenil Rachelle na pokrvnú
2. Jej tetu mučil tak veľmi, že Rachelle prinútil, aby ju zabila. Ak by ju nezabila, jej tetu Leonie by mučil ďalšie dni, pokým by nezomrela
3. Odsekol Armandovi ruky
4. Tri roky klamal Rachelle o tom, kto je, uťahoval si z nej a posmieval sa jej
5. chcel oživiť Požierača a nechať hvozd pohltiť svet
6. Premenil Ameliu na pokrvnú.

Čo urobil zle Armando?
1. neprezradil Rachelle svoje plány a tým ju zradil

Viem, že Armando nie je nejako extra sympatický ani mne sa nepáčil tak ako Lux z Krutej krásy, ale je zďaleka morálne lepší ako Erec. Ak si niekto aj napriek tomu všetkému, čo Erec urobil, myslí, že by bol pre Rachelle lepší, tak s tým nič nenarobím ,každý ma právo na vlastný názor.

2. Nad čím som krútila hlavou
Vždy som rozmýšľala nad tým, prečo Rachelle zabila Leonie a prečo si to nevie odpustiť. Keď som zistila, ako k tej vražde došlo, myslela som si, že sa rozosmejem. Rachelle zabila Leonie pre to, lebo bola ťažko zranená a trpela. A lebo Rachelle chcela žiť.

Chápem, že je to aj tak vražda, ale nie je to trošku poľahčujúca okolnosť? Leonie by aj tak čoskoro zomrela a trpela by ešte dlhšie a Rachelle by už bola mŕtva. Tak prečo si Rachelle tak veľmi nedokázala odpustiť Leoninu vraždu? Podľa toho, ako veľmi sa Rachelle ľutovala, som si myslela, že ju nejako chladnokrvne zavraždila a pri tom ju len oslobodila od utprenia. Dobre, aj tak ju zabila, ale zároveň jej aj pomohla.

Tak, to je tak asi všetko.

Odo mňa dostáva 4*/5*

Komentáre