Krutá krása (recenzia)

Recenzia môže obsahovať spoilery!
Viem, že táto kniha nie je žiadna novinka, na knižnom trhu sa pohybuje už viac ako rok. Stretla som sa pri nej s kladnými i negatívnejšími ohlasmi, a tak som pri nej váhala.
Ale nakoniec som veľmi rada, že som jej dala šancu. Pretože to bolo úžasné. Niečo také som hľadala už veľmi dlho, ale stále mi to unikalo. Neviem, čo konkrétne na knihe spôsobilo, že sa nad ňou takto rozplývam, ale robím to. Iba ľutujem, že mi ubehla tak rýchlo (prevažnú časť som prečítala na hodinách v škole pod lavicou, a preto dúfam, že si učiteľka nevšimla, ako sa z nepochopiteľných dôvodov prihlúplo usmievam.)

Na to, aká je kniha krátka si ma veľmi rýchlo stihla získať. Nyx je odmala vychovávaná vo vedomí, že na sedemnáste narodeniny sa vydá za Láskavého pána, pána démonov. Z celého srdca ho nenávidí a je odhodlaná ho zničiť. Ale je to aj jej osud? Musí to Nyx naozaj urobiť?

„Zabil jste mou matku. Zotročil jste můj svět. A jak jste sám řekl, budu tady žít
jako vaše zajatkyně, dokud nezemřu. Řekněte mi, můj drahý pane, proč bych
vám měla být vděčná za záchranu života?“
Lapal po dechu a třásl se bolestí a zdálo se, že už mě ani nevidí. Pak zašeptal:
„Prosím.“
Klekla jsem si nad něj a s úsměvem jsem se mu podívala do obličeje. Kolem
těla jsem měla ledový krunýř a můj hlas vycházel odněkud z velké dálky.
„Myslíte si, že jste přede mnou v bezpečí?“
Pak jsem se postavila a odkráčela pryč a jeho nechala samotného ve tmě.

Nyx je veľmi komplexná postava. Je odhodlaná, jedovatá a v srdci prechováva obrovskú nenávisť - k svojmu otcovi, ktorý ju predal pánovi démonov a nikdy nemiloval, sestru- dvojča, ktorú všetci vždy milovali a prízvukovali jej, že svojim výdajom ju vlastne zachraňuje a mstí matku, a napokon aj svoju tetu - otcovu milenku. Celý život sa nútila a presvedčovala, že ich musí milovať - je to predsa jej rodina. Nespravodlivosť, ktorú na nej vykonali a ktorú tak veľmi pociťuje, je hmatateľná počas celej knihy. To zúfalstvo, že jej otec nikdy neprejavil lásku a že ju len vždy bral ako prostriedok k zničeniu Láskavého pána.
No musí to tak naozaj urobiť? Naozaj pocíti zadosťučinenie, keď ho zabije a oslobodí svoju krajinu?
Obľúbila som i Nyx, Ignifexa aj Tieň. Ignifex napokon nebol ani taký zlý a temný, ako sa o ňom hovorilo. Spoiler: (Sám bol otrokom vyššej moci a musel robiť len to, čo mu prikázali. Mala som ho radšej ako Tieň a keď sa ho Nyx rozhodla zradiť, len som tŕpla, ako to nakoniec vypáli. Za jednu chyby trpel už deväťsto rokov, nezaslúžil si slobodu?)
Najväčšie tajomstvo v knihe som odhalila ešte na samom začiatku a niekedy som krútila hlavou nad tým, aká je Nyx slepá a len som tŕpla čo ďalšie vymyslí. 
Kniha nebola nabitá nejakou extra akciou, prevažovali opisy, ale všetky tie časti, kde bola Nyx s Ignifexom alebo svojou sestrou, ktorú ľúbila a nenávidela zároveň, som si nesmierne užívala. A tie opisy vôbec nevadili, pretože ten príbeh naozaj stál za to a bol krásny. Už naozaj veľmi dlho čakala na niečo takéto. Hlavná myšlienka nebola na prvý pohľad zrejmá, ale pozorní čitatelia a tí, čo hľadajú hlbší význam ho aj nájdu.

Otec přikývl a natáhl se přes stůl, aby položil svou ruku na sestřinu. Teta
Telomache se usmála a tvář se jí zkrabatila do téměř laskavého výrazu. Astraia,
střed světa, se zavrtěla na židli.
„Ty,“ vypadlo ze mě. „Proč jsi to nemohla být ty?“

Napriek deficitu akcie mi táto kniha veľmi sadla. Objavovanie zámku, doťahovanie s Ignifexom, horkosladký vzťah so sestrou spoiler: (ktorá nakoniec nebola až taká milá a nevinná a dokázala byť rovnako zlomyseľná ako Nyx), Tieň a nenávisť k tete a otcovi. Najviac sa mi páčilo, ako si Nyx postupne dokázala nájsť cestu Ignifexovi, ako k nemu naraz dokázala cítiť lásku a nenávisť.  Môže taký vzťah vôbec fungovať?

A možná že měli pravdu. I tak jsme z naší
tragédie mohli urvat štěstí, kdybychom si byli správně zvolili, správně přáli.
Kdybychom byli laskavější, statečnější, čistší. Kdybychom byli čímkoli, jen ne
tím, čím jsme byli.

Vrcholom tejto krásnej knihy bol koniec. Bol taký horkosladký, ale reálny. Ako môžu dopadnúť dvaja ľudia, ktorí majú v srdci temnotu a tiene?


Padali jsme pořád dál a dál, až už to trvalo celé věky. A takhle už budeme
padat napořád, protože nic mimo tuhle změť ohně a stínu neexistuje.
Ale pořád jsem se ho držela.
A on zase mě.

Knihou som bol nadšená a preto si myslím, že si odo mňa nezaslúži menej ako 4,5/5. Pol bodu sťahujem za koniec, chýbal mi tam epilóg.

Komentáre