Jeden temný trón - alebo ako vyzerá mrhanie potenciálom

Vítam vás pri ďalšej recenzii, tentoraz na Jeden temný trón. Okrem Temného trónu sa tu chcem trochu povenovať aj celej sérii a tomu, čo ju poslalo dole.

Tri temné koruny jednoznačne nepatria medzi moje najobľúbenejšie fantasy série a  celkovo ide o taký slabší odvar toho, čo fanatsy romány ponúkajú. Napriek tomu, že Tri temné koruny nie sú podľa môjho gusta, koniec ma navnadil na to, aby som v tejto sérii pokračovala.

Budem úprimná, prečítanie tejto knihy mi trvalo dva mesiace a deväť dní, kým som sa dokopala k napísaniu recenzie. Nešlo o to, že by kniha bola až taká zlá, naopak, bola omnoho lepšia ako Tri temné koruny, ale z nedočkavosti som si prelistovala celú knihu a potom sa mi ju už nechcelo čítať. Lenže ja som si sľúbila, že ju riadne prečítam, a tak som to aj urobila.

Jeden temný trón sa odohráva tri mesiace po Beltaine (tu sa musím pousmiať nad anotáciou, ktorá hovorí o nezabudnuteľných udalostiach beltainských slávností a nad tým ako niektoré anotácie klamú) a hneď skĺzava do tej typickosti, akou autorka píše túto sériu. Nad tým sa chcem pozastaviť, pretože mi to zároveň prekáža a zároveň aj nevadí. Kendare kladie mimoriadny dôraz na dialógy a to je najväčšia chyba tejto knihy. Neposúvajú ju vpred, ale naopak, zastavujú dej. Kapitoly sú krátke, zamerané na dialógy, v ktorých sa postavy väčšinou bavia absolútne o ničom a pôsobia ako zle spracovaná vata.

Dôsledkom týchto zbytočných nudných dialógov je absolútne mrhanie tým, čo táto téma ponúka. Tri dedičky bojujú o trón. Jedna je travička, druhá naturalistka a tretia elementalistka. Znie to ako nejaká fakt akciou nabitá séria plná krvi a dobre spracovaného sveta. No opak je pravdou. Pretože tento nápad s tromi kráľovnami bojujúcimi o trón znie fakt úžasne a ponúka toľko výborných možností spracovania, ale Kendare to absolútne nevyužila, ako sa to už ukázalo v prvom diele. Namiesto toho to skĺzlo do fňukania nad zle rozvinutými romancami (Mira), lamentovanie nad neblahým osudom (Arsinoe a Jules), dosť chaotickým vzťahom (Kat a Pietyr), ach a no... tie úplne od veci dialógy.

Nechápte ma zle, ale ony bojujú o trón. Nemali by riešiť také veci, aké riešia obyčajné pubertiačky. Potom ten boj o trón je len akási úplne zbytočná kulisa. Tak to bolo v Troch temných korunách a Jeden temný trón sa nesie v podobnom duchu. Nebyť Kat, šlo by o to isté. Ona to posunula trochu ďalej, a tak nám do príbehu vmiesila viac intríg a akcie.

Ale nemôžem sa až tak sťažovať. Jeden temný trón je o dosť lepší ako jednotka. Viac, akcie, napätia, viac zla a zvratov. No pravda je taká, že autorka zlepšila len vyššie spomínané veci a kniha sa rovnako ako jednotka hemžila tými zbytočnými dialógmi, hoci ich autorka trošku zredukovala.

Lenže rovnako ako pri Troch temných korunách, autorka nešla do hĺbky a dôležité a zaujímavé veci odbila len pár vetami a namiesto toho tam strčila tie hlúpe dialógy. Postavy nie sú hlboké a mnoho ich stále ostáva ako pri jednotke plochých (Pietyr, Joseph, Katharine) a pridáva sa tú ďalší zbytočný plochý chlapík (Nicholas), ktorého pohnútky a ciele ostali vysvetlené na bode mrazu a proste tam len oxidoval a robil kulisu. Kendare si s ním narábala ako chcela a nedala mu žiadnu motiváciu, a keď už splnil svoju úlohu, ho poslala k vode. 

Myslím, že za plochosť celého príbehu môže to, že sa striedajú tri pohľady (štyri ak rátame aj Jules, ktorá mi už poriadne začala liezť na nervy a v kuse sa opakovala) a Kendare to celkom nezvládla. To, že máme štyri hlavné hrdinky a knihy majú do štyristo strán, autorka nedokázala každú z dievčat a ich priateľov celkom dostatočne vykresliť. Kapitoly sú krátke a veľa sa v nich neudeje.

Čo sa mi na tejto knihe páčilo bol Billy. Tento chalan sa oproti predchádzajúcej knihe posunul ďalej a spolu s Mirabellou patria medzi moje najobľúbenejšie postavy v tejto sérii. Páčil sa mi jeho vzťah s Mirou aj Arsinoe. To sa nedá povedať o Jules a Jospehovi, tí sa v mojom rebríčku posunuli dole. Stále dookola riešili to isté (ako sa milujú) a bla bla. A ako je Jules oddaná Arsinoe a bla. To dokázalo vytáčať.

Oproti jednotke dostala Kat viac priestoru, ale to nepomohlo. Stala sa veľmi komplexnou, ale... zase je to ale. Po tom, čo sa jej stalo v Brekciovej hĺbave sa zmenila, ale autorka nám nedovolila preniknúť do jej vnútra, a tak vyznievala plocho.

Napriek tomu, kniha  poskytla viac akcie ako jednotka a bolo to aj zaujímavejšie, to musím uznať. No nedokážem tejto sérii odpustiť slabé vybudovanie sveta a postáv.


Anotácia:

Po nezabudnuteľných udalostiach beltainských slávností a zahájení Nástupného roka je celý ostrov Fennbirn hore nohami. Budúcnosť ostrova je viac než nejasná. Katharine, kedysi najslabšia a najkrehkejšia sestra, je silná ako nikdy predtým. Arsinoe odhalila pravdu o svojich schopnostiach a musí vymyslieť, ako zo svojho tajomstva vyťažiť maximum. Aspoň kým ju neodhalia. A Mirabella, ktorú všetci donedávna považovali za najmocnejšiu zo sestier a budúcu kráľovnú, čelí nekonečným útokom – útokom, ktorým nevie zabrániť a ktoré ohrozujú ľudí blízkych jej srdcu. Boj o korunu sa už začal, no ktorá z troch sestier zvíťazí?