Minirecenzie - Kletba vítezu a Tisíc kousku tebe


Po Kletbe vítezů a Tisíc kousků tebe som pokukovala už dlhú dobu, ale nakoniec sa vždy objavila nejaká iná kniha, ktorej som napokon podľahla. Po dlhom čase som si povedala dosť odkladania a obe som si kúpila. Keďže obe knihy sú pomerne tenké, prečítala som ich veľmi rýchlo. Čítala som ich paralelne, takže som ich mohla porovnávať. Padli mi veľmi dobre, lebo som už dlhšiu dobu nenarazila na žiadnu fakt dobrú fantasy sériu (posledná bola myslím Falošný bozk). Obe knihy u mňa splnili to, čo by sa od prvej knihy fantasy trilógie malo očakávať.

Kletba vítezů 

Túto knihu som si pôvodne priala na Vianoce (vtedy to ešte bola čerstvá novinka), moja rozhodnosť však aj napriek mnohým kladným recenziám zakolísala a dostala som sa k nej iba pred necelým mesiacom. Nejde ani tak o fantasy sériu ako o historickú YA, ktorá sa odohráva vo vymyslenom svete. Žijú tu Valoriánci a Herrania, pričom Herrania sú podrobený národ. Valoriánci obsadili ich mestá, domovy, starších vyvraždili, mladších zapriahli do rôznych druhov podradnej práce. Kestrel je dcéra valoriánskeho generála, žije dokonalý život ako v bavlnke. Otec z nej chce mať vojačku, ale Kestrel túži po slobode. Byť vojačkou by znamenalo riziko zmrzačenia prstov a ona miluje hudbu a hru na klavíri.


Čo som si na Kestrel obľúbila, bolo to, že vlastne vôbec nebola drsňačka. Ako dcéra generála by mala byť dokonalá v bojovom umení, mala by byť drzá a neohrozená, ale Kestrel bola pravým opakom toho všetkého. Mala vlastnú česť a hrdosť a jej najväčšou zbraňou bola jej chytrá myseľ a strategické myslenie. Páčilo sa mi, že bola naozaj tým typickým dievčaťom – nebola ufňukaná, ale ani drzá.

Arin, otrok, ktorého si kúpila, bol v mnohom jej opakom. Nebál sa povedať, čo si myslí, bol mocne stavaný a bojaschopný, najviac ich však spojoval spôsob uvažovania a myslenia. Jeden pred ruhým sa nebáli byť samy sebou, hoci málokedy boli úplne úprimní.

Kniha je celkom tenká a s veľkým písmom sa číta veľmi rýchlo. Veľkým plusom sú krátke kapitoly a odseky, takže dej, ktorý je málo akčný plynie veľmi rýchlo. Kniha sa najmä zaoberá vzťahmi medzi postavami a spoločenskými problémami v podmanenej zemi, potom vo väčšej miere politikou. Zvrat prichádza niečo pred stranou dvesto a všetko sa obráti naruby. Potom je to o niečo akčnejšie, ale stále v celku pokojné – nijaké veľké bitky, akcie ani krviprelievanie sa priamo nekoná. V celku je to taká príjemná jednohubka na dve večery.

Tisíc kousků tebe

Nad touto knihou som nikdy veľmi nepremýšľala. Keď vyšla (asi rok alebo dva dozadu), som okolo nej len tak preletela, ale tohto roku som si anotáciu prečítala znovu a povedala som si, že cestovanie dimenziami by mohla byť zábava. A bola.

Kniha je veľmi tenká, má len okolo dvestoosemdesiat strán a tiež veľké písmo. Čo je možno trochu nezvyčajné je, že autorka hneď na prvej strane vrhla čitateľa do uprostred deja a vysvetľuje predchádzajúce udalosti iba spätne cez spomienky Marguerite. Čiže na prvej strane je Marguerite už v inej dimenzii. Mne to až tak veľmi neprekážalo, keďže autorka zákonitosti a spôsob cestovania popísala veľmi zrozumiteľne a rýchlo som sa do toho dostala, iným to spôsobilo menšie problémy. Musím však priznať, že to je veľmi jednoduché. Napr. v sérii Cestovateľ je cestovanie v čase popísané veľmi zložito a mnohé veci vôbec po logickej stránke nedávali zmysel a doteraz som to nepochopila.

Marguerite mi ako postava... no, neviem ako to mám úplne popísať... nie je to tak, že by mi nesadla. Ako postava bola v pohode, ale neprirástla mi k srdcu. Kestrel z Kletby vítezu mi bola sympatickejšia. Ďalšie vedľajšie postavy, Theo, Paul... ono je to trošku zložité, lebo v každej dimenzii je iný Paul, iný Theo. Čiže je vlastne veľa Theov, veľa Paulov a všetci sú iní, ale zároveň v niečom rovnakí. Najsympatickejší mi bol Paul z ruskej dimenzie. I ten svet bol najprepracovanejší, postavy najlepšie vykreslené.

Autorka mala skvelý a originálny nápad. Nemám jej čo vytknúť. V tejto knihe využila jeho potenciál, pri dĺžke knihy sa s ničím nezdržovala a ani zbytočne nepiplala. Čo by som možno ešte prijala – takých päťdesiat strán navyše, lebo som mala pocit, že sa to skončilo veľmi rýchlo. Tak skoro som koniec vzhľadom na udalosti neočakávala. To vo mne vyvolalo pocit, akoby jej vydavateľstvo povedalo, že má obmedzený počet strán a do tejto strany to musí stihnúť.

Marguerite pochádza z nášho sveta a cestuje do iných svetov – ich vníma očami dievčaťa z dnešnej doby, preto si myslím, že táto kniha by sa mohla páčiť aj tým, ktorí fantasy bežne nečítajú. Ja by som zaradila skôr do žánru sci-fi, v istom ohľade aj do futuristickej fantasy.

Keďže sa mi obe knihy veľmi páčili a nemám k nim takmer nič vytknúť, dávam im 4,75*/5*

Komentáre

  1. Vyzerajú ako také ďalšie fajn YA knihy.:) Keď už si ich porovnávala, ktorá si ťa získala viac? Či úplne rovnako? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi Kletba vítezů. Kestrel aj Arin mi boli sympatickejší. Tisíc kousků tebe mala zase lepšiu zápletku ☺

      Odstrániť
  2. Tisíc kousků tebe jsem četla, ale čekala jsem, že mě to nadchne víc. Sice mě kniha nenudila, ale už nemám chuť pokračovat ani se k ní vracet, Paul byl ale z těch postav pro mě nej v jakékoli dimenzi. :) Kletba vítězů mě docela láká, ale nevím, zda a kdy se k ní dostanu, zatím to pro mě není priorita číslo 1 :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja Kletbu vítezů odporúčam hlavne kvôli skvelým postavám. Dej trochu predvídatelnejší, ale postavy sú super

      Odstrániť

Zverejnenie komentára