Názov: Plameň v hmle
Autorka: Renée AhdiehPočet strán: 320
vydaveteľstvo: CooBoo
"Dievča, ktorému je súdené vydať sa za princa. Chlapec, ktorý stratil vieru v dobro vo svojom srdci. Láska, ktorá dokáže zmeniť svet. Mariko je dcéra vysokopostaveného samuraja. Odmala jej prízvukovali, že dobre sa vydať je jej jediný životný cieľ. Hoci je múdra a vynaliezavá, ostatní v nej vidia len obyčajné dievča. Len čo dovŕši sedemnásť rokov, vyšlú ju na cestu do cisárskeho paláca, kde sa má prvý raz v živote stretnúť so svojím nastávajúcim, korunným princom. Jej konvoj prepadne Čierny klan, ktorý najali, aby zabránil Mariko doraziť do cieľa. Dievčina len o vlások unikne smrti a hlboko v lesoch začne snovať pomstu. Rozhodne sa stať členkou Čierneho klanu a zabiť každého, kto sa podieľal na jej prepade. Prezlečená za obyčajného sedliackeho chlapca Mariko prenikne do tajomného klanu, no udeje sa niečo nečakané. Prvý raz si ju niekto cení pre jej inteligenciu, vedomosti a zručnosti. A nakoniec podľahne láske, kvôli ktorej spochybňuje celý svoj doterajší život, svoju rodinu, svoj životný údel a dokonca aj vlastné ciele."
Na túto knihu som narazila pri surfovaní internetom a hľadaní knižných noviniek asi pred mesiacom. Ihneď ma oslovila nádherná obálka. Viem, že sa hovorí, aby sme nesúdili knihu podľa obalu, ale práve obálka bol dôvod, pre ktorý som sa pozrela na anotáciu.
Zo začiatku som bola skeptická, ale keď som zistila, že kniha sa dostala do knižnice a je tak blízko, ihneď som po nej skočila.
Kniha nás už na samom začiatku vrhne do úplne iného sveta nindžov a samurajov a i po dočítaní knihy si nie som istá, či nás autorka zaviedla na ďaleký východ v stredoveku alebo si vymyslela vlastný svet inšpirovaný práve Japonskom. V knihe sú totiž nejaké náznaky fantasy, ale predsa len by som to zaradila skôr ki historickej fikcii. Navyše, na konci knihy sa nachádza veľmi pekne spracovaný slovník, ktorý nám objasní niektoré krkolomné japonské slová a názvy.
Som zmätená, neistá a trochu fascinovaná. Kniha sa nepodobá ničomu, čo som doteraz čítala. Je iná. Možno za to môže práve inšpirácia ázijskou kultúrou alebo... neviem. Kniha sa začína Počiatkom, ktorý do nás zaseje mnoho otázok a jemne nám načrtne, čoho sa bude kniha týkať.
Pohľady sa striedajú medzi Mariko, jej bratom Kenšinom a cisárom. Najviac ma bavil práve pohľad Mariko, cisárov pohľad sa mi zdal úplne zbytočný, akosi rušil dej a do pohľadu jej brata som sa jednoducho nedokázala vžiť. Navyše, jeho postava ma veľmi rozčuľovala a nevedela som si k nej nájsť cestu. Doteraz neviem, čo si mám o ňom myslieť.
Dej:
Kniha bola naozaj kvalitná, to nemôžem poprieť. Začala sa akciou a ja som hltala jednu stranu za druhou a potom... potom sa to nejako ustálilo a ja som začala listovať a hľadať, kedy sa dej znovu nakopne. Neviem, čo som od knihy očakávala, ale ja by som ju zaradila skôr k takým oddychovkám a odporučila nenáročnejším čitateľom, ktorý nehľadajú akcie a extra veľké záhady.
Táto kniha je skôr o hľadaní vlastnej životnej cesty a poznávaní svojich hra
níc. Mariko zisťuje v koľkých veciach sa mýlila a koľko ľudí nesprávne odhadla alebo zaškatuľkovala.Kniha nás núti zamyslieť sa nad vlastným životom a schopnosťami. O našej tvrdosti, sile, odvahe, vôli a tým, že máme byť spokojní s tým, akí sme.
Napriek tomu ma kniha sklamala. Anotácia ma nabudila, ale z knihy som nedos
tala toľko, koľko som čakala.
Postavy:
Plameň v hmle ich mal viac než dosť a teraz si nedokážem na všetky spomenúť. No je tu jedna vec, ktorá mi veľmi vadila a odpútavala moju pozornosť od deja. Sú to mená. Mariko, Kenšin, Ókami, Ranmaru, Raiden, Joši... Také krkolomné. Viem, že to ku knihe s japonskou tematikou patrí, ale veľmi mi to prekážalo.
Mariko
Je to silné dievča, ktoré sa nebojí predstierať chlapca, aby dosiahla, čo si zaumieni. Už kdesi v úvode zisťujeme, že by sa radšej narodila ako muž, pretože odmala sa porovnáva s bratom a súdi, koľko vecí jej bolo odopretých len preto, že je dievča.
Zo začiatku mi bola veľmi sympatická, ale počas knihy mi začala čoraz viac a viac liezť na nervy. Krátko pred koncom knihy sa to znovu obrátilo a prišla som jej na chuť. No aj tak si nie som istá, čo si mám o nej myslieť.
Ókami
Hlavný chlapčenský hrdina knihy. Odkedy vstúpil do deja mi nebol sympatický. Nedokážem posúdiť prečo, ale proste to tak bolo. Taký nemastný-neslaný. Možno to tak vnímam len ja. Vážne neviem.
Členovia Čierneho klanu
K niektorým som si vytvorila aké také puto a niektorí mi boli úplne ukradnutí. No väčšina sa mi nepozdávala a keby umreli, zrejme by to mnou vôbec neotriaslo.
Keď sa tak na to pozerám, zrejme som sympatizovala len s Mariko. A možno ešte s Ranmaruom a kuchárom.
Kniha nebola zlá. Naozaj nie. Stretla som sa s názormi, že sa táto kniha mnohým čitateľom páčila, no mne nesadla. Čakala som čosi viac, no možno som len náročná. Pripadala mi taká... plochá. Asi som potrebovala viac hĺbky, ale neviem v ktorom smere. Možno bola chyba v postavách a v ich poňatí.
No aj tak je to skvelý úvod k novej sérii a keď som sa dostala na koniec, potrebovala som pokračovanie. Čiže z toho vyplýva, že kniha sa mi predsa len trochu páčila a veľmi ma zaujíma ako bude pokračovať. Možno tie chyby, ktorých sa autorka dopustila vykompenzuje v pokračovaní a dostaneme viac odpovedí než otázok, ktoré nám nadávkovala na konci prvej knihy.
Zo začiatku mi bola veľmi sympatická, ale počas knihy mi začala čoraz viac a viac liezť na nervy. Krátko pred koncom knihy sa to znovu obrátilo a prišla som jej na chuť. No aj tak si nie som istá, čo si mám o nej myslieť.
Ókami
Hlavný chlapčenský hrdina knihy. Odkedy vstúpil do deja mi nebol sympatický. Nedokážem posúdiť prečo, ale proste to tak bolo. Taký nemastný-neslaný. Možno to tak vnímam len ja. Vážne neviem.
Členovia Čierneho klanu
K niektorým som si vytvorila aké také puto a niektorí mi boli úplne ukradnutí. No väčšina sa mi nepozdávala a keby umreli, zrejme by to mnou vôbec neotriaslo.
Keď sa tak na to pozerám, zrejme som sympatizovala len s Mariko. A možno ešte s Ranmaruom a kuchárom.
Kniha nebola zlá. Naozaj nie. Stretla som sa s názormi, že sa táto kniha mnohým čitateľom páčila, no mne nesadla. Čakala som čosi viac, no možno som len náročná. Pripadala mi taká... plochá. Asi som potrebovala viac hĺbky, ale neviem v ktorom smere. Možno bola chyba v postavách a v ich poňatí.
No aj tak je to skvelý úvod k novej sérii a keď som sa dostala na koniec, potrebovala som pokračovanie. Čiže z toho vyplýva, že kniha sa mi predsa len trochu páčila a veľmi ma zaujíma ako bude pokračovať. Možno tie chyby, ktorých sa autorka dopustila vykompenzuje v pokračovaní a dostaneme viac odpovedí než otázok, ktoré nám nadávkovala na konci prvej knihy.
Komentáre
Zverejnenie komentára