Divotvůrce - Černé znamení (recenzia)


Už prvou knihou série Divotvůrce si ma Sebastien De Castell získal. Do svojho príbehu zaradil mimoriadne podpriemerného a nešikovného šestnásťročného chlapca Kellena a tým urobil svoj príbeh medzi všetkým tými dokonalými hrdinami knižného sveta výnimočným. Aj keď bol Kellen sám o sebe fyzicky slabý a poriadne nemehlo, myslelo mu to rýchlo a do kariet mu sem-tam prihralo šťastie.
Na konci prvej knihy sa Kellen slobodne rozhodne opustiť svoje rodné mesto a Jan´Tepov, vydať sa na cestu s Argosankou Ferius a kočkoveveričiakom Reichisom. Zo začiatku mu to znie ako obrovská šanca na nový život, nekonečná sloboda, cesty tam, kam ho nohy zavedú... lenže nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá a po pár mesiacoch si uvedomuje, že je to možno omnoho horšie, ako by zostal doma. Musia neustále utekať, skrývať sa a bojovať o život. A tu sa začína druhý diel.

Druhá kniha sa nesie v podobnom duchu ako prvá. Kellen sa veľmi nezmenil, je stále rovnaký – nešikovný, neuvážlivý, slabý, tvrdohlavý a miestami koná bezhlavo a prchko. Vďaka týmto „neduhom“ sa mnohokrát dostáva do zbytočných konfliktov. Reichis je príjemným korením tohto príbehu. Jeho repliky vháňajú úsmev na tvár. Bez neho by to proste nebolo ono. Často Kellenovi zavarí, ale ten sa postupne učí, kedy ho chce Reichis dostať do problémov. Rozhovory medzi nimi dvomi sú proste potechou duše.

Postavil sa postupne oběma tlapami na vrch stoličky a zvedl hlavu, aby mu čenich zůstal nad vodou. Chvíli tak zůstal a pak ponořil i zbytek těla. Po několika minutách jsem hleděl do lehce navlhlého a velice rozpačitě sa tvářicého kočkoveveričího obličeje.
„Je ti něco?“ zeptal jsem se.
„Já nevím. Jaké by to mělo být?“
„Teplé.“
Reichis přikyvl. „Jo je to teplé.“
„Příjemné, řekl bych.“
Opět přikývl. „Jo to je to slovo.“

Str. 147

Ferius dostáva trochu menej priestoru, ale dozvedáme sa máličko viac o jej minulosti a taktiež o umení a spôsobe života Argosanov. Toto by som označila za veľké plus knihy. Kým prvý diel bol zameraný na kultúru Jan´Tepov, tu sa dostávajú do úzadia a dozvedáme sa viac o cestách Argosanov, o ich zásadách, spôsobe zmýšľania a rozhodovania. Žiaľ, minulosť Ferius nie je ani po tejto knihe jasná, autor nám ponúkne len malý detail a zvyšok jej príbehu je stále zahalený rúškom tajomstva. No to sa snáď napraví v ďalších dieloch, veď tých je požehnane.


Druhá Argosnaka – stále jsem měl potíže nazývat ji „Rosie“ – zřejme dával přednost mlčení, protože když Ferius promluvila asi podeváte nebo podesáté, zeptala se: „Má tohle tlachání nějaký smysl?“
„Pro mě má. Necítiš se ve své kůži? Tak sedni na osla a zajeď nám do města pro trochu kořalky.“
„Kořalka. Cigárka. Ten hloupy hnraničářsky slang, který si převzala. Scháziš z cesty, sestro.“

Str. 68


Do deja vstupujú ďalšie postavy – Rose, Seneira a jej rodina. Ako hovorí anotácia, Seneira skrýva tajomstvo, ktoré siaha omnoho hlbšie a omnoho ďalej. Hoci to „tajomstvo“, nie je celkom tak tajomstvom, ako to, čo to tajomstvo vytvorilo. Seneira je milá postava, hoci musím podotknúť, že až veľmi pripomína Nepheniu a tým sa jej charakter deformuje. Za to Rose je ako búrka, typická Argosanka, veľmi odlišná od Ferius a zároveň jej argosanským spôsobom podobná.

Čo sa týka deja, výstavba pripomínala prvú knihu. Prvá časť knihy bola pomalšia a až tak veľa akcie sa tam neodohralo, ale za to bola preplnená mnohými dôležitými informáciami a viac sme sa dozvedeli o Siedmich pieskoch. Načrtol sa tam hlavný problém, ktorý naznačil, akým smerom sa bude kniha uberať. Zoznámili sme sa s novými postavami (dvojka Ferius – Rose bola bombová), no bol pochmúrnejší ako v jednotke. Ako hovorí anotácia, Čierny tieň silnie a vkráda sa aj do života bežných ľudí bez mágie. No kto za tým stojí? A ako veľmi je nebezpečný?

Druhá časť knihy je akčnejšia a dejovejšia. Kellen a Reichis sa stávajú nerozlučnou dvojicou (už ho Reichis toľko nehryzie) a aj vzťah medzi Ferius a Kellenom sa mení, všetko napokon spočíva v dôvere.

Seneiřin pohled sklouzl za mě, kde Reichis stále ještě ležel na zádech na své stoličce. „Ty se koupeš se svým zvířetem?“
Způsob, jakým to řekla, mi zněl mohem hůr, než bych si pomyslel. „Já... obvykle ne, on jenom - “
„Kellene,“ zavrečl Reichis z vody, „řekni té děvce, že jestli mě bude rušit, přisahám při všech devíti kočkoveverčích bozích, že ji vyškrábu oči a prinutím je sníst.“

Str. 149

Kniha sa nesie v podobnom duchu ako jednotka, možno trochu pochmúrnejšom, ale tým, čo čítali prvú knihu sa bude určite páčiť. Čo sa týka série, je skôr zameraná na mladších čitateľov keďže nejako veľa romantiky sa tu nedá očakávať a vlastne aj na tej „neromantike“ je séria postavená. Zároveň nie je ani detská, takže ju pokojne odporúčam aj starším. Dejová línia nie je zložitá, naopak jednoduchá a v každej knihe zameraná na jeden problém, takže sa nemôže stať, že by sa v tom niekto mohol strácať. Nepanujú tu ani veľké intrigy ani obrovské tajomstvá, takže je kniha vhodná na také príjemné oddychové čítanie okorenené kvapkou napätia a akcie.

Odo mňa dostáva  4,5/5

Za poskytnutie knihy na recenziu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu preskoly.sk. Knihu si môžete objednať TU.

Komentáre

  1. Je fajn vidieť, že táto séria nemá klesajúce tendenciu... Už sa len dostať k jednotke. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite ju odporúčam, dá sa pri nej poriadne nasmiať. Najmä pri Reichisovych replikách😊

      Odstrániť
  2. Zbožňujem túto knihu a teším sa na tretí diel, ktorý vyšiel nedávno :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára